Ester Dobiášová

– díky Evě za reakci a doplnění článku Státnice na oboru Literatura a mezikulturní komunikace od autorky blogu –

Aj keď sme štátnicovali v ten istý deň, každá sme si zo skúšky odniesli trochu iné dojmy. Prečítajte si o tých mojich:

Svoju obhajobu práce som začala vlastným rozprávaním o diplomke – hovorila som o vzniku a pozadí teórie, ktorú som v práci skúmala, vysvetlila svoje vlastné metódy a postupy a hlavne pripomenula svoje závery a poznatky. Vo výsledku dlhší monológ na konci obhajoby komisia chválila. Ukázala som im, že som na práci uvažovala samostatne po celú dobu písania a odniesla som si mnohé poznatky. Vlastné rozprávanie mi tiež poskytlo výbornú možnosť vyzdvihnúť silné stránky práce (a z časti vynechať jej slabiny), a tak sme k hlasnému čítaní posudkov pristúpili s dobrý dojmom, ktorý moja samostatná obhajoba zanechala.

Posudky ale niektoré moje omyly v práci ukázali. Sama musím uznať, že šlo o opodstatnené výčitky, ktoré som pri písaní práce zanedbala kvôli nedostatku odstupu. Obhajoba mi však ponúkla možnosť vyjadriť sa k nim a uznať svoje nedostatky. Neublížilo mi to – komisia rada uvidí, že viete prijať oprávnenú kritiku, dokážete sa poučiť z vlastných chýb a v neposlednom rade to, že ste sa znovu – aj v deň štátnic – naučili vďaka odbor niečo nové. Diplomovú prácu som mohla písať v slovenčine a v rovnakom jazyku som hovorila aj počas obhajoby či samotnej skúšky. Vtedy, keď môj unavený a vystresovaný mozog už nedokázal rozumne argumentovať, mi pomáhala vedúca práce. Vedela, koľko času a energie som do práce vložila a ona svojimi neustálymi dobre mierenými pripomienkami a podnetmi na nápravu tiež – diplomová práca je predsa výsledok nášho spoločného úsilia a vizitka nás oboch. Aj komisia je predsa rada, keď je známka čo najlepšia, no zároveň zaslúžená. Po prehodnotení nedostatkov i kladov mojej práce sa komisia zhodla na výslednej známke zhodnej z posudkov. A ja úplne súhlasím so známkou B.

Ústna skúška – pre mňa osobne najdesivejšia časť štátnic. Ako Slovenka som sa celé mesiace desila toho, ako bude odpovedať na otázky o českej literatúre a kultúre. Nakoniec som dostala otázku o avantgarde – jej nástupe a smeroch nie len v Čechách, ale aj v zahraničí. Mohla som tak hovoriť o akomkoľvek avantgardom smere a krajine, v ktorej vznikol či prekvital. So smiechom sa priznávam, že som na štátniciach na odbore Literatura a mezikulturní komnikace nepovedala ani slovo o literatúre – rozhovorila som sa o vzniku avantgardy vo svete a potom o funkcionalizme v architektúre. Téma mi bola blízka hlavne zo sledovania množstva dokumentárnych filmov a seriálov – obzvlášť dávam do pozornosti autora dokumentárnych sérií stanice BBC menom Andrew Graham-Dixon. Ak komisia jeho filmy pozná, tak si určite všimla, že polovicu mojej skúšky tvorilo prerozprávanie jedného jeho dokumentu. Aj keď Andrew ešte nenatočil film o umení Čiech a Moravy, z filmoch o ostatných krajinách sa dá utvoriť krásna predstava o ich dejinách a kultúrnom vývoji v kontextu Európy i sveta – a to je presne to, čo si predstavujem pod slovným spojeným „nadnárodné súvislosti“.

Prezentáciu k projektu je dobré priniesť si vo forme PowerPointu na USB kľúči alebo ho mať uložený v Úschovni v ISe. Svoj projekt som písala v slovenčine. Keďže sme mali k dispozícií voľnú učebňu, mohla som prezentovať za pomoci interaktívnej tabule, čo znamenalo dostatok priestoru na pohyb. Preto mi osobne vyhovovalo používanie diaľkového ovládača na prepínanie jednotlivých slideov. Kto na to ale nie je zvyknutý, môže posúvať prezentáciu na počítači. Počas prezentovania môžete mať v ruke poznámky na papieri – nie je ale dobré ich súvisle čítať. Je to však výborná pomôcka, hlavne ak v prezentácií často citujete. Svoje poznámky som ale v strede prezentácie odložila na stôl – pri výklade mi v rukách prekážali. Aj keď je to pri PowerPointových prezentáciách diskutabilné, odporúčam vám hojne citovať a odkazovať na zdroj. V mojej prezentácií miestami chýbali napísané odkazy a aj keď som sa autorov snažila dopĺňať behom ústneho výkladu, komisií to niekedy nestačilo a na zdroje sa ma pýtali dodatočne. A ešte malá rada – ak pracujete s dielom, ktoré je hodno ukázať a máte ho k dispozícií, doneste ho na obhajobu. Moja prezentácia bola o komikse, tak som ho počas prezentácie dala kolovať komisií. Vďaka tomu si skúšajúci utvorili ucelenú predstavu o diele (v prezentácií som mala len ukážky) a listovanie z časti odpútalo pozornosť od toho, čo rozprávam :). Po prezentácií komisia nemala žiadne otázky, len okomentovala môj projekt – pozitívne.

Čo ešte môže pomôcť v príprave na štátnice? Buďte teamový hráči. Aspoň mne to pomáhalo počas celého štúdia. Bavte sa s kolegami a kolegyňami a keď môžete, stretávajte sa a učte sa spolu. Uvidíte, aké majú ľudia okolo vás materiály, čo všetko vedia a aké úradné formality už majú vybavené a vy nie. Doplníte si tak svoje vedomosti, poznámky a aspoň sami zistíte, na čo sa musíte pozrieť znovu. Nezabudnite materiály zdieľať s ostatnými. Aj keď študujete sám za seba, ruku na srdce – koľkokrát vás pred skúškou zachránili poznámky niekoho iného? Ja by som bez svojich kolegýň nikdy nedoštudovala ani bakalára a za pomoc im aj touto cestou ďakujem. Okrem iného – počas všetkých tých študijných stretnutí som spoznala veľa skvelých kaviarní a podnikov a vypila množstvo výbornej kávy a sem-tam zjedla nejaký koláč (bolo ich vážne veľa). Je to výborná motivácia pri učení.

Rovnako ako Ester, aj ja spätne hodnotím štátnice ako príjemný deň so skvelou bábovkou, priateľskými a podporujúcimi ľuďmi a tiež poriadnou dávkou stresu, ale to k tomu jednoducho patrí. Ten pocit po úspešnej štátnici však stojí zato a myslím, že sa nedá s ničím porovnať.